ŠTEFAN NOSÁĽ. TEN, KTORÝ FOLKLÓR POVÝŠIL NA UMENIE

15.08.2017

Koncom júla sme sa navždy rozlúčili s géniom slovenského ľudového umenia, profesorom Štefanom Nosáľom. Svojou celoživotnou prácou a láskou povýšil slovenské tradície na umenie, ktoré si podmanilo takmer celý svet. Vytvoril pre nás poklad nevyčísliteľnej ceny, základom ktorého sa stala slovenská ľudová tvorivosť vytváraná celými generáciami. Ak je pravdou, že človek sa so svetom lúči pohľadom na film svojho unikajúceho života, tak pred Štefanom Nosáľom sa na nebeskom plátne rozprestrela nekonečná krása Podpoľania. Lúče zapadajúceho slnka presvetľovali malebné gazdovstvá hriňovských lazov a on naposledy vstrebával do seba drsnú nehu kraja, s jeho ľudom "špatnokrásnym", ktorý sa natrvalo vryl do umelcovej duše a prisúdil mu poslanie šíriť túto neopakovateľnú poetiku po celom svete.

Kraj pod Poľanou bol preňho nevyčerpateľnou inšpiráciou. Často sa v spomienkach vracal k otcovi, ktorý mu vštepoval lásku k rodisku tónmi fujary a k piesňam matky, ktoré zneli od rána do večera. Vianoce, Veľká noc či dedinské svadby. To boli udalosti, ktoré v ňom zanechali hlboké stopy a ktoré neskôr, v umeleckom prevedení, ponúkol celému svetu a ten Slovensku aplaudoval. Taká "podpolianska rozkazovačka", Nosáľ rozprával o nej

veľmi farbisto, " chlapi prišli pred kapelu a rozkázali si pesničku, no v tom povele sa vyrozprávali z celého svojho životného príbehu. Bol v tom smútok aj vzdor, zo slov tiekli slzy a rojili sa úsmevy." Boli to čisté emócie, ktoré ho formovali.

CESTA K SLÁVE

Mal dvadsať, keď v roku 1947 prišiel do hlavného mesta ako študent inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU). Už tu začal tancovať a neskôr aj vytvárať prvé choreografie pre mužskú skupinu Odzemkári. Bol práve čerstvo promovaným inžinierom, keď uvidel v Slovenskom národnom divadle predstavenie Rodná zem. Vtedy pochopil, kadiaľ vedie jeho cesta. Komentoval to slovami: "Povolanie, ktoré som vyštudoval nechcem robiť. Toto je moja budúcnosť." Prihlásil sa na Vysokú školu múzických umení, kde úspešne ukončil odbor choreografia tanca. A od tej chvíle bola jeho životná cesta posiata úspechmi. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 - 1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor. Umeleckým vedúcim a choreografom súboru Lúčnica, ktorý už roky plným priehrštím rozdával neopakovateľné plody bohatej slovenskej tradície publiku doma i v zahraničí, sa Štefan Nosáľ stal v roku 1951.

Keď odchádzajú veľkí ľudia, cítime nielen stratu, ale intenzívne vnímame aj to duchovné bohatstvo, ktoré nám tu po sebe zanechali, ako najcennejšie dedičstvo.

VYCHOVAL CELÉ GENERÁCIE TANEČNÍKOV

Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca.

Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND) v Bratislave, Národným divadlom (ND) v Prahe alebo Belgickou kráľovskou operou v Antverpách. Legendárne Na skle maľované, na ktorom sa autorsky spolupodieľal, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Spolupracoval tiež na filmoch Rodná zem (1953) a Rok na dedine (1967). Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej či v Detve. Je autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala).

NÁRODNÝ UMELEC

Profesor Štefan Nosáľ je nositeľom titulov zaslúžilý umelec (1968) a národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba. V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Za výnimočný celoživotný umelecký prínos a vynikajúcu prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí mu pri príležitosti 90. narodenín udelil začiatkom februára tohto roku minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák Zlatú plaketu.

KEĎ SA MOZART HRÁ UŽ 250 ROKOV...

S profesorom Štefanom Nosáľom sa verejnosť rozlúčila 28 júla v historickej budove Slovenského národného divadla. Počas kondolencií zazneli aj tieto slová: "Keď sa tu Mozart hrá už 250 rokov, veríme, že rovnako dlho sa bude aj Nosáľ." My len dodávame, že sme presvedčení, že tieto slová sú doslova prorocké.

-red-